Neutralizmus.

Láska. Hovorím si, láska. Existuje. Existuje? Chýba tu chyba. A ja sa pýtam: Existuješ? Prázdnota prázdna. Kruh. Práčka. Točí sa. Začneš tam, skončíš tu. Začneš tu, skončíš tam. Nikde inde. Stále len dookola. To isté. Kruh. Kružnica. Koleso. Pupok. Guľôčka. Zem. A ja. Uprostred okola stojím dookola celého okola. Tým pádom musí byť okolo bod?…

Pusti ma.

Ľudia sú zvláštne tvor(b)y: Osmutnel si, zase. A? Vadí ti to? No… Tak mierne. Znova s tým začínaš. Nie, to ty. Snažím sa ti pomôcť. Pomôcť? To, čo ty nazývaš pomocou mi skôr ubližuje ako pomáha. Čo si to so sebou urobil? Milujem ťa, povedala po všetkom. Ale ja… Povedal si, že ma urobíš šťastnou….

Mám sen.

Celé prázdniny som niekde. Keď nie v práci, tak na nejakých parádnych akciách, ktoré sa mi vrývajú do pamäte a ja, dúfajúc, že na ne nikdy nezabudnem, píšem tieto riadky.  Možno niekedy nezmyselné – ako pre koho, žejo… no pre mňa sú studňou spomienok na môj život. Najmä vtedy, keď si vymažem absolútne celý mobil so…

Došlo mi to.

Viete, čomu nerozumiem? Že napriek všetkému, napriek tomu, že makám na sebe, chcem urobiť všetko preto, aby som sa nielen ja, ale aj moja rodina mala dobre. Napriek tomu všetkému sa cítim prázdny. Pocit zadosťučinenia nie je trvalý. Stále je to len pocit. Z toho môjho čistého vysvedčenia som sa nenajedol, pochvala zahreje pri srdiečku,…

Zranení starci

Viete… Každý z nás sa určite stretol s človekom, ktorý nemal asi všetkých doma pokope. A možno ich mal. Ale pozraňovaných a hladných. Fuha. Tlak. Je tak ľahké prísť a vypustiť svoje emócie. Na najbližšiu osobu, ktorú stretnete. Lebo si to proste môžete dovoliť. Môžete si povedať čo chcete, pretože ten na druhej strane, sa…

Zápisky z ciest – modrá Modra

summer school – die Sommerschule Milujem meškajúce vlaky. Dlho som sa tešil. Konečne som chcel byť svedkom toho, ako si niekto môže rozložiť táborák v uličke širokej ako polovica bratislavskej garsónky; predchádzať asi stopäťdesiat zatuchnutých vozňov, kým konečne dorazíte do vytúženého cieľa – improvizovanej reštaurácie, ktorá je plná – plná stuchnutého pivného vzduchu a starých…

Olik, čo ti je?

Neviem, dobre? Neviem. Trošku som nasraný v poslednej dobe, a? A čo? Nič. Vieš… Možno nemám problém s tebou, len so sebou. Bojím sa. Bojím sa toho, že keď sa odhalím sám pred sebou, tak sa sklamem. Že keď si konečne spokojne upracem stôl, tak si budem musieť hovoriť: “Neurobil si maximum.” Ale ja už…

Pozri si do očí

Hrám jeden monológ. Je to autorská tvorba upravená mojou skvelou priateľkou (T. V.). Veľmi dobre sa mi to hrá, pretože som to ja. Sú to moje problémy, môj život, moje komplexy. A k tomu všetkému ma režíruje absolútne skvelá osoba, môj nielen herecký vzor (I.R.). V skratke. Hlavnou myšlienku je sebaprijatie a dostatočnosť v tomto…

Können wir über meine Leben sprechen?

Zas si s tým začal. Nezdá sa ti to trápne? Čo? No to… ? No to ako sa chováš. Pozri… Nechcem ti zle, no trošku to preháňaš, nemyslíš? Prepáč… No asi ti nerozumiem…. Netvár sa, ty svätuškár. Veľmi dobre vieš, ako to myslím! Tak asi nie, keď sa pýtam… Pán Dokonalý nevie!? Ou. No tak…

Stratil som sa

Potrebujem sa naspäť. Potrebujem si odpočinúť. Potrebujem sa nadýchnuť. Nadýchnuť sa čistého vzduchu. Zhlboka. A vydýchnuť. Vydýchnuť zašpinenú slávu tohto sveta. Zbaviť sa prebytočných a zlých plynov v mojom tele, mojom živote. Keď sa pozerám na svoj stôl vidím kopu kníh a zošitov. Vidím povinnosti, ktoré ma čakajú. A možno to nie sú moje povinnosti….